6.10.17

Vladimír Dočkal: Segregácia nikdy nepriniesla nič pozitívne

Čo znamená inklúzia? Aký je jej stav na Slovensku a čo by politici mohli urobiť pre jeho zlepšenie? Aj na to sa učiteľ a aktivista Vladimír Crmoman opýtal detského psychológa doc. PhDr. Vladimíra Dočkala, CSc.

Z interview v týžděn.sk vybíráme:

aké sú výhody, nevýhody inklúzie?

Ak sa na to pozrieme z hľadiska etických princípov a ľudských práv, výhody sú zrejmé. Deti sa učia fungovať v prirodzene heterogénnej spoločnosti, tolerovať a akceptovať „inakosť“ ako samozrejmú súčasť života. Segregácia nikdy v histórii nepriniesla z tohto hľadiska nič pozitívne, a to ani v prípade, ak jej cieľom bolo pomôcť segregovaným skupinám, napríklad deťom s postihnutím v špeciálnych školách. Tie deti sa tam síce naučili matematiku a mnoho ďalších vecí, neboli však pripravené na život v spoločnosti za školskými múrmi. Úlohou školy je nielen vybaviť žiakov vedomosťami, ale aj tým, čo dnes nazývame životné kompetencie. Ani žiaci v bežných školách sa nenaučili fungovať a spolupracovať s tými „odlišnými“. Obe skupiny tak boli ochudobnené.

„Je neetické, ale aj prakticky nemožné vytvoriť spoločnosť, ktorú by tvorili jedinci jedného etnika, jedného náboženstva, rovnakej úrovne schopností, s jednotným zdravotným stavom i socioekonomickým statusom. “
Nevýhody inklúzie – to slovné spojenie nedáva zmysel, pretože inklúzia je prirodzený stav spoločnosti. Za „nevýhodu“ inklúzie možno azda pokladať iba to, že neumožňuje využiť výhody neinkluzívnych, segregačných prístupov. Segregácia v škole nepochybne svoje výhody má: S homogénnymi skupinami sa učiteľom ľahšie pracuje. Ak sa sústredíme iba na vzdelávaciu úlohu školy, v segregovaných podmienkach sa zväčša rýchlejšie napreduje. Aj niektorým deťom môže lepšie vyhovovať učenie v homogénnej skupine.

Otázku o výhodách a nevýhodách inklúzie by som preformuloval takto: Prevážia pri výchove a vzdelávaní výhody inkluzívneho prístupu, alebo výhody segregácie? Odpoveď asi nebude jednoznačná. Inklúzia je ideál, realita si niekedy vyžiada aj (aspoň dočasnú) segregáciu detí, ktoré z rôznych dôvodov nevedia z inkluzívnej edukácie profitovať

3 komentáře:

Jana Karvaiová řekl(a)...

..Tie deti sa tam síce naučili matematiku a mnoho ďalších vecí, neboli však pripravené na život v spoločnosti za školskými múrmi. ...
Tak tohle napsal blb, který se asi nikdy v životě nepotkal třeba s neslyšícím ,co chodil do speciálních škol. Je tomu spíš naopak. Ty děti dostaly nejen vzdělání, ale taky znalosti a dovednosti ve svém hendikepu i věci pro život. Žily a chodily sice do oddělené školy, ale účastnily se v běžné dalším životě aktivit, které je odostatního světa nijka neoddělovali. V sousedství je mladá žena, která od druhé třídy byly ve škole pro nevidomé a se zbytky zraku v praze. 150 km od domova. Dodnes je vděčná, že tam chodila, vystudovala ergoterapii a dnes pomáhá sama postiženým.Necítila se ani dnes se necítí nijak nesocializovaná. Jezdí s námi zpívat, pohybuje se bez obtíží v běžném světě.
Nikdo nemá právo říkat bláboly, jako tem chlápek nahoře. je to jedinec od jedince, nikdo nemá právo všechny cpát do běžného proudu.

Nicka Pytlik řekl(a)...

Nazývat speciální, smysluplnou, účinnou a tedy prospěšnou péči segregací je pitomost.
A jak patrno, omezenost je teritoriálně neomezena.

CatCatherine25 řekl(a)...

Segregace jistě ne, ale odborná speciální péče respektující schopnosti, možnosti a individuální zvlášnosti dětí a žáků se speciálními vzdělávacími potřebami pomohla mnoha postiženým dětem v úspěšné integraci do života společnosti a k překonání jejich hendikepů.
Plést si segregaci a nadstandardní odbornou péči by neměli ani lidé bez pedagogického a psychologického vzdělání.

Okomentovat